História vzniku sutany
Myšlienka zavedenia sutany ako oficiálneho odevu duchovenstva vznikla v roku 1589 na základe nariadenia pápeža Sixtusa VI., zapísaného v konštitúcii Cum Sacrosanctum. Vtedy boli tiež stanovené farby kleru v závislosti od cirkevnej hierarchie. Pred 16. storočím panovala určitá voľnosť – dovtedy kňazi nosili tuniku, ktorá trochu pripomínala súčasnú liturgickú albu, najčastejšie bielej farby. Podľa zachovaných informácií nebola táto tunika presne definovaná, jediným obmedzením bola skutočnosť, že sa nemali používať výrazné farby a vzorované tkaniny.
Sutana sa od roku 1589 až do súčasnosti vyvíjala, posledné zmeny v odeve duchovenstva zaviedol počas II. vatikánskeho koncilu pápež Pavol VI.
Farby sutany v závislosti od cirkevnej hierarchie
Od 16. storočia sa teda čierna farba stala povinnou pre odevy „bežného“ duchovenstva. Čierne sutany nosia aj preláti, biskupi a kardináli v každodenných sutanoch, s tým rozdielom, že lemovanie a doplnky majú farbu zodpovedajúcu ich postaveniu v cirkevnej hierarchii. Oblečenie čiernej sutany je symbolickým gestom zrieknutia sa materiálnych statkov a ponorenia sa do očakávania večného života.
Kardinálska sutana
Pápež pri odovzdávaní kardinálskeho biretu novovymenovanému kardinálovi vysloví nasledujúce slová: „Táto šarlátová farba je znakom kardinálskej dôstojnosti. Svedčí o tvojej pripravenosti odvážne konať a dokonca preliať vlastnú krv. Je to symbol, ktorý ti pomôže pri šírení kresťanskej viery, mieru pre veriacich a slobody v katolíckej cirkvi.“ Šarlátová farba je teda znakom oddanosti kardinála službe celkovej Cirkvi.
Kardináli nosia sutanu ušitú z vlny alebo podobnej tkaniny šarlátovej farby, ušitú spolu s opaskom, lemovaním, stehmi a gombíkmi zo šarlátového hodvábu, ako aj mucet z tej istej tkaniny. Alternatívou pre každodenné nosenie je čierna sutana, zdobená kedrou, s lemovaním, stehmi a gombíkmi zo šarlátového hodvábu, s výnimkou klop na rukávoch. Čiernu sutanu možno dodatočne ozdobiť plášťom, tiež lemovaným šarlátovou kedrou.
K obom sutánam kardinál používa šarlátový hodvábny opasok s hodvábnymi strapcami. Nosenie šarlátovej sutány si vyžaduje červené ponožky, v prípade čiernej sutány je nosenie červených ponožiek dobrovoľné.
Biskupská sutana
Málokto to vie, ale farbou spájanou s biskupským úradom v stredoveku bola zelená – zelená sa objavovala na erbe každého novo vymenovaného biskupa. V 16. storočí bola farba zmenená na amarantovú červenú (v skutočnosti pripomína farbu fuchsie). Každodenná sutana je čiernej farby, lemovaná amarantovočerveným lemovaním, zatiaľ čo slávnostná sutana je jednofarebná. Biskupská sutana je previazaná amarantovým hodvábnym opaskom zakončeným strapcami. Doplnkami biskupského odevu sú piuska a pektorál zavesený na krku.
Má sutana vždy 33 gombíkov?
V skutočnosti po mnoho rokov platilo pravidlo, ktoré ukladalo povinnosť prišiť 33 gombíkov – číslo odkazujúce na roky života Krista. Takýto počet gombíkov sa však ťažko zmestil na sutanu nižšieho kňaza, preto sa používali alternatívne riešenia – zvyšné gombíky sa prišívali na manžety, len aby sa dodržala tradícia. V súčasnosti táto podmienka neplatí – bola zrušená z praktických dôvodov.
Je šitie sutany na mieru náročná záležitosť?
Napriek rozvoju moderných technológií je šitie sutany naďalej veľmi veľkou výzvou. Táto konštrukcia vyžaduje veľkú precíznosť a dôkladnosť a úlohu ušiť sutanu zvládnu len tí najlepší krajčíri. Sutana musí byť správne strihaná tak, aby neobmedzovala pohyby kňaza, a zároveň mu dobre sedela na tele a vhodne zdôrazňovala kontraholby. V Poľsku je len málo výrobcov sután a ešte ťažšie je kúpiť si sutanu šitú na mieru – čakacia doba je zvyčajne dlhšia a cena vyššia.
Ak nie sutana, tak čo?
Sutana nie je vždy najpohodlnejším odevom pre duchovenstvo – čoraz častejšie vidíme kňazov oblečených „v civilnom“. Tu však prichádza na pomoc kolárka (lat. collare – obojok), ktorá vznikla v 19. storočí. Tento symbolický „obojok“ znamená bezhraničnú oddanosť Bohu. Kňazi dnes nosia kolárku k košeli a obleku.
