Cingulum je ozdoba, ktorú nosili rímski vojaci na svojich brneniach. Toto slovo pochádza z latinčiny a znamená opasok.
Spočiatku bolo cingulum jednoduchým pásom s kovovou sponou, ktorý držal štít na chrbte vojaka. V období rímskej republiky, približne v 3. storočí pred n. l., sa cingulum začalo vyvíjať. Stalo sa tak čiastočne kvôli potrebe rozlíšiť jednotlivé vojenské jednotky, ale aj kvôli rastúcemu významu vojenstva v rímskej kultúre.
V období Rímskej ríše začalo cingulum nadobúdať čoraz dekoratívnejší charakter. Zdobili ho zlatom, striebrom, farebnými kameňmi, kosťami a inými materiálmi. Často na ňom umiestňovali ozdoby v tvare hlavy leva alebo iného zvieraťa, symbolizujúce silu a bojovnosť. Cingulum sa stalo dôležitou súčasťou odevu rímskeho centuriona, ktorý bol veliteľom centurie – základnej jednotky rímskeho légia.
Keďže cingulum bolo prejavom moci a prestíže, jeho vzhľad bol prísne regulovaný. Cisár mal právo schvaľovať vzory a štýly cingula a nosenie tejto ozdoby bez povolenia bolo prísne trestané.
S pádom Rímskej ríše a úpadkom vojenskej kultúry ako kľúčového prvku spoločnosti začalo cingulum strácať na význame. V niektorých podobách však pretrvalo dodnes ako súčasť historických vojenských uniforiem alebo slávnostných obradov.
V liturgickom kontexte je cingulum krátka, ozdobná šnúra alebo opasok, ktorý nosia kňazi a biskupi okolo pása, aby udržali albu na mieste.
Cingulum v rímskokatolíckej cirkvi symbolizuje duchovné putá, ktoré spájajú kňaza, ministranta alebo pomocníka s cirkvou a veriacimi. Podobne ako v rímskych časoch je cingulum v rímskokatolíckej cirkvi súčasťou odevu s veľkou symbolikou a slávnostným charakterom a jeho nosenie sa riadi prísne stanovenými liturgickými pravidlami.






