21. novembra si pripomíname svätého Tarsícia – jedného z hlavných patrónov ministrantov. Pri príležitosti dnešnej spomienky na neho vám prinášame jeho životopis.
Svätý Tarsícius žil v 3. storočí, nie je známe ani dátum jeho smrti, ani spôsob, akým zomrel. Predpokladá sa, že Tarsícius zomrel mučeníckou smrťou počas vlády cisára Decia v 3. storočí. Obdobie vlády tohto cisára sa považuje za jedno z najkrvavejších v dejinách kresťanstva.
Kresťania v tom čase hromadne umierali v mene Krista a ich najväčším snom bolo prijať eucharistický chlieb pred smrťou. V tejto túžbe ich podporoval mladý akolita Tarsícius. Tajne dodával Najsvätejšiu sviatosť do rímskych väzení, aby posilnil kresťanov vo viere.
Zomrel rukou svojich rovesníkov – bol zbitý a kopaný, keďže pri ňom objavili sväté prijímanie. Zachránil ho vojak, tiež kresťan, ktorý ťažko zraneného Tarsícia odniesol domov. Bohužiaľ, Tarsicius čoskoro zomrel na následky utrpených zranení.
Pôvodne telo Tarsicia bolo uložené na cintoríne sv. Kalixta v Ríme, vedľa pozostatkov pápeža Štefana I., ktorý bol zavraždený o niekoľko rokov neskôr, v roku 257. V 17. storočí boli relikvie svätého prenesené do Neapola, kde spočívajú dodnes v bazilike svätého Dominika. Rakva s relikviárom svätého Tarsícia sa nachádza aj v Ríme, v saleziánskom kolégiu na Via Appia Antica.
Svätý Tarsícius je v Poľsku známy ako patrón ministrantov. V Taliansku je tiež uznávaný ako patrón Talianskej katolíckej mládeže, eucharistických krúžkov a krúžkov tzv. malého kleru.
Na obraze – svätý Tarsicius v liturgickom odeve z 3. storočia
